Beseda na tému domáce násilie

12.6.2014 sa triedy I.B a I.D zúčastnili besedy na tému „Domáce násilie“ s lektorkami  Farkašovou K. a Malíkovou D. z Aliancie žien Slovenska.

Cieľom besedy bolo informovať študentov o problematike domáceho násilia, o jeho príčinách, ako aj o potrebe jeho zásadného odmietnutia.

S násilníkom sa môže stretnúť každý z nás. Násilníkov nájdeme v každej sociálnej skupine. Na vzdelaní nezáleží, môže to byť človek, o ktorom by ste to v živote nepovedali.

Ak chcete pochopiť osobnosť a myslenie násilníka, mali by ste zabudnúť na to, ako vidíte vzťahy a svet vy. Jeho presvedčenia o svete, vzťahoch, o druhých ľuďoch sú úplne iné ako u normálnych ľudí. Podľa neho sú tu druhí ľudia na to, aby plnili jeho očakávania a príkazy. Sám seba vníma ako osobu, ktorá o nich môže rozhodovať a trestať ich. Iní sú preňho často len objekty, ktoré krúžia po jeho obežnej dráhe.

O tomto všetkom sa študenti mali možnosť dozvedieť v diskusii so skúsenými pracovníčkami z Aliancie žien Slovenska. Verím, že získané poznatky a rady im pomôžu k tomu, aby dokázali v živote zaujať správny postoj k domácemu násiliu.

Ak Vás táto problematika zaujíma viac, ponúkam Vám ešte niekoľko čísel, mýtov a faktov o domácom násilí:

• V 90 % prípadov domáceho násilia sú obeťami ženy a deti. V 90 % je páchateľom muž (manžel, partner, bývalý partner).
• 69,9 % trestných činov, ktorých obeťou bola žena, sa spáchalo v domácnosti.
• 70,6 % vrážd žien, 63 % ublížení na zdraví žene, 87,7 % činov násilia voči jednotlivej žene sa odohralo v domácnosti.

Domáce násilie môže byť:

Psychické

• zastrašovanie – zlé pohľady, výhražné gestá, predvádzanie zbraní, ničenie vecí, ubližovanie iným v prítomnosti ohrozenej osoby,
• zvýšená kontrola všetkého, čo ohrozená osoba robí, kam ide, s kým a čo hovorí, kedy sa vráti, obmedzovanie samostatnosti a rozhodovania o sebe,
• kritizovanie a ponižovanie, nadávky, zosmiešňovanie, znižovanie schopností, spochybňovanie duševného zdravia, zľahčovanie obáv, prianí a potrieb,
• vyhrážanie a vydieranie, nútenie k poslušnosti, vyhrážanie bitím, prerušením kontaktov, samovraždou, vydieranie prostredníctvom detí, vyvolávanie pocitov viny.

Fyzické

• facky, rany päsťou, kopanie, búchanie hlavou (napr. o stenu), škrtenie, ťahanie za vlasy, bitie nejakým predmetom a pod.

Sociálne

• izolácia od príbuzných a priateľov, zákaz prijímať návštevy, svojím správaním odrádzať návštevníka od ďalších návštev, zákaz telefonovať, pozerať sa na TV, vynútené sprevádzanie napríklad k lekárovi, na úrady.

Ekonomické

• zamedzenie prístupu k financiám, vydieranie, vynucovanie prepísania bytu, nehnuteľnosti.

Sexuálne

• takéto konanie je aj v manželstve znásilnenie, ide o trestný čin.

Mýty a fakty o domácom násilí:

1. mýtus: To nie je násilie, tí dvaja sa len „hádajú“.

Medzi hádkou a násilím je podstatný rozdiel. Pri hádke ide o konflikt dvoch osôb, ktoré sú približne rovnako silné. Ak je jedna osoba fyzicky silnejšia, ozbrojená alebo disponuje financiami, vzniká nebezpečenstvo, že silnejšia strana zneužije svoju prevahu. Vtedy sa hádka mení na násilie.

2. mýtus: Násilie sa vyskytuje iba v „problémových“ rodinách.  

Násilie môže postihnúť každé dieťa, ženu v každej rodine. Dojem, že sa to týka len „problémových“ rodín, vzniká preto, že v „dobrých rodinách“ sa viac utajuje.

3. mýtus: Násilie v rodine je súkromná záležitosť rodiny, štát ani susedia sa doň nemajú čo miešať.

Násilné činy sú u nás trestné bez ohľadu na to, či sú páchané v rodine, alebo mimo nej. Každý občan SR má oznamovaciu povinnosť, ak sa stal svedkom trestného činu alebo porušovania práv dieťaťa.

4. mýtus: Ženy si len vymýšľajú, aby získali byt alebo výhody pri rozvode.

Skutočnosť je taká, že skryté násilie pri násilných činoch v rodine vysoko prevyšuje nahlásené prípady. Ženy násilie často utajujú.

5. mýtus: Ženy asi chcú byť týrané, inak by predsa od násilníka odišli.

Ženy, ktoré zažívajú násilie, skúšajú všetko možné, aby zmenili situáciu. Až keď zlyhajú všetky pokusy, hľadajú pomoc mimo rodiny.

6. mýtus: Ak je žena zbitá, zrejme provokovala, alebo si to zaslúžila.

Za násilný čin je vždy zodpovedný ten, kto ho vykonal, bez ohľadu na správanie druhej strany. Za „provokáciu“ v prípadoch domáceho násilia býva často označované, aj keď žena príde neskôr z práce, navštívi priateľku, alebo nesúhlasí s názorom muža na výchovu detí či politiku.

Študenti, netolerujte násilie v rodine a ani vo svojom okolí. Násilie nie je možné nijako ospravedlňovať,  nemôže byť súkromnou záležitosťou, nad ktorou privrieme oči.

Spracovala výchovná poradkyňa Uričová.